Maďari hrozia západnej Európe

Dupot koní a hlasný rev. Keby ste sa vyvaľovali pod zámkom pred pár stovkami rokov, bolo by treba zobrať nohy na plecia. Na Rotensteine sa však pohodlnejšie rozvalíte a vychutnáte si vynikajúcich maďarských jazdcov. Tak ako vedia narábať s lukmi oni, nevie nik iný. A to všetko v plnom trysku.

Starí Maďari prichádzajú do Dunajskej kotliny začiatkom desiateho storočia. Keďže patrili k nomádskym etnikám, kôň bol pre každého príslušníka kmeňa celoživotným partnerom. Nemožno sa preto čudovať, že Maďari odjakživa patrili k najvychýrenejším jazdcom. Vtedajšej Franskej ríši naháňala hrôzu najmä maďarská ľahká jazda, ktorej nedokázalo franské vojsko po dlhé roky reálne odolávať.

Na fotkách výborní jazdní lukostrelci AMM Archery z Poľska.

Od počiatkov patril k vojenskej výbave každého maďarského jazdca luk. V tejto zbrani dosiahli mimoriadne majstrovstvo a každý jazdec musel vedieť vypustiť v krátkom čase niekoľko šípov za sebou. Keď ste niekedy skúšali lukostreľbu, isto uznáte že vypáliť 5 šípov rýchlo za sebou nie je žiadna sranda. Najmä keď máte trafiť terč. Navyše si predstavte, že pri tom sedíte na cválajúcom koni.

Ovládanie koňa museli mať doslova vyšperkované. Nie len že bojovníci pri streľbe nedržali oťiaže. Ich kone museli reagovať na najjemnejšie prenesenie váhy jazdca. Ak chcel lukostrelec zasiahnuť cieľ musel sa naviac dokonale zladiť s rytmom konského cvalu. Taktika maďarského vojska spočívala na rôznych streleckých formáciách, ktoré si vyžadovali dobrú orientáciu v bojovej vrave. Inými slovami maďarskí jazdci boli so svojimi tátošmi doslova zrastení ako bájni kentauri.

V Maďarsku je jazdná lukostreľba dodnes mimoriadne obľúbeným športom. Historické spolky tiež rekonštruujú staré spôsoby jazdy a streľby s luku. Trénujú sa vo formáciách a v triafaní tých najťažších cieľov.

Na Holíčsky zámok na festival Rotenstein zavíta maďarská skupina jazdnej lukostreľby Bíró Kert. V jej podaní budete mať možnosť vychutnať si staré lukostrelecké umenie na koni.

Vedeli ste?

Až do porážky na rieke Lech predstavovali Starí Maďari pre Franskú ríšu neporaziteľného nepriateľa. Vojská franskej ríše, postavené na ťažkej jazde a pechote neboli schopné účinne operovať proti ľahkým jazdcom, ktorí sa dokázali veľmi rýchle presúvať. Pri svojich výpravách sa Starí Maďari počas desiateho storočia dostali až na územie dnešného Francúzska či Španielska. 

Vedeli ste?

Maďarský bojovník bol so svojim koňom naozaj nerozlučnou dvojicou. Toto prepojenie platilo až za hrob, respektíve do hrobu. Jazdci totiž bývali pochovávaní spolu s koňmi. Súčasťou takzvanej hrobovej výbavy bol aj kompletný jazdecký postroj. Kôň tak svojho pána sprevádzal aj po smrti.

P.S.: Možno ste už čítali naše vyjadrenie k tomu, prečo sťahujeme festival z Červeného Kameňa na Vodný zámok Holíč. Ak nie, určite ho odporúčame, hoci lepšiu náladu vám nespraví. Ako sme v ňom spomínali, s vedením Červeného Kameňa sme mali okrem iného aj jeden veľmi kuriózny problém. Na festival sme mali zakázané pozývať akýchkoľvek účastníkov maďarskej národnosti. Prečo? Môžme si len smutne domýšlať.

Každopádne, teraz sa karta obrátila a na Zámku Holíč máme otvorené možnosti. A to sme hneď náležite využili. Sme hrdí na to, že tunajšiemu publiku môžme priniesť jedných z najlepších lukostrelcov na koňoch na svete. Práve preto sa na toto vystúpenie špeciálne tešíme. A čo vy? Dajte nám vedieť v komentároch. Za každé zdieľanie ďakujeme.